K odkazu alternatívnej pohľadávky

Cieľom príspevku[1] je poskytnúť návrh riešenia otázok, ktoré sa môžu vyskytnúť v prípadoch, keď poručiteľ zanechá odkazom celú svoju alternatívnu pohľadávku, alebo keď zanechá konkrétnu individuálne určenú vec z takejto alternatívnej pohľadávky,[2] čiže odkáže vec, ktorú nikdy nemal vo svojom vlastníctve. Je mimoriadne dôležité rozlišovať, o ktorú z daných dvoch situácií ide, pretože to má za následok odlišné použitie ustanovení občianskeho zákonníka.[3] Rímskoprávna kazuistika poskytuje odpovede na všetky otázky, ktoré môžu v uvedených situáciách vzniknúť, je však dôležité zvážiť, nakoľko ju možno pri interpretácii NOZ aplikovať.

Mgr. Dávid Maukš

Rímskoprávna kazuistika poskytuje odpovede na všet­ky tieto otázky, treba však zvážiť, nakoľko je tento prístup aplikovateľný na súčasné právo.[4] Nižšie rozoberiem viacero konkrétnych situácií, ktoré môžu nastať pri aplikácií NOZ, a poskytnem na ne odpovede na základe rímskeho práva, ktoré sú podľa môjho názoru použiteľné aj v rámci Českej republiky podľa ustanovení NOZ. Malo by teda ísť najmä o praktické rady použiteľné na súčasné právo, preto rímskoprávne odkazy a pramene budú uvádzané len v nevyhnutnej miere (väčšinou len v poznámke pod čiarou).

Úvod

O odkaz obligácie ide vtedy, keď je poručiteľ subjektom záväzkovoprávneho vzťahu v postavení veriteľa alebo naopak, v postavení dlžníka, a predmetom odkazu je jeho právo na plnenie či jeho povinnosť plniť.[5] Podľa toho rozoznáva aj súčasné české právo odkaz pohľadávky v troch podobách:[6]

• Legatum nominis (§ 1612 NOZ), ktorý môžeme takisto nazvať odkazom pohľadávky už existujúcej,[7] pri ktorej je veriteľom pohľadávky sám poručiteľ a tento odkáže danú pohľadávku tretej osobe, odkazovníkovi. Dedič je povinný odkazovníkovi odovzdať všetko, čo potrebuje k úspešnému súdnemu vymáhaniu pohľadávky.

• Legatum liberationis (§ 1614 NOZ), takzvané odpustenie dlhu odkazom. V tejto podobe musí byť poručiteľ veriteľom a odkazovník musí byť dlžníkom danej pohľadávky. Pohľadávka takýmto odkazom zaniká a dlžník už nie je povinný viac plniť.

• Legatum debiti (§ 1616 NOZ) – poručiteľ odkazuje to, čo sám dlhuje svojmu veriteľovi. Toto konanie, ktorým poručiteľ svojmu veriteľovi odkáže vlastnú pohľadávku, má za následok uznanie dlhu.

V ďalšom texte sa budem venovať výlučne odkazu pohľadávky v podobe legatum nominis, teda situácii, kedy poručiteľ odkáže svoju pohľadávku tretej osobe.

Alternatívny záväzok[8] alebo záväzok s plnením určeným alternatívne je typ záväzku, pri ktorom z viacerých plnení daných na výber je dlžník povinný vykonať to plnenie, ktoré určí strana oprávnená na výber. Záväzok nesmeruje k viacerým rozličným plneniam, ale len k tomu, ktoré si oprávnená strana vyberie.[9] Ak nie je ustanovené inak, má možnosť voľby dlžník (viď § 1926 NOZ), ale strany sa môžu dohodnúť, že oprávneným vybrať si plnenie môže byť aj veriteľ alebo tretia osoba.

Odkaz veci z alternatívneho záväzku

V prvom prípade ide o situáciu, v ktorej má dlžník poručiteľovi plniť vec A alebo vec B (voľba je na dlžníkovi), a poručiteľ odkáže odkazovníkovi vec A. Predtým ako dlžník splnil svoju povinnosť a odovzdal vec poručiteľovi, poručiteľ zomrel. Keď si dlžník vyberie, že chce plniť vec A, odovzdá ju dedičovi ako univerzálnemu sukcesorovi a on je potom povinný ju odovzdať odkazovníkovi, a tým splní odkaz.[10]

V danom prípade nejde o odkaz pohľadávky, ako sa môže na prvý pohľad zdať, ale o odkaz určitej veci, aj keď sa daná vec má získať plnením z alternatívnej pohľadávky (§ 1608 NOZ a nasl.). Preto musí najprv dlžník splniť pohľadávku dedičovi (tým, že mu odovzdá predmetnú vec). Ten následne k danej veci odovzdaním nadobudne vlastnícke právo a až potom môže plniť odkaz, ktorým ho poručiteľ zaťažil. Otázne však ostáva, či v danom prípade odkaz nie je neplatný v zmysle § 1610 ods. 1 prvej vety[11] NOZ, keďže poručiteľ odkáže individuálne určenú vec (vec A), ku ktorej ešte nenadobudol vlastnícke právo, lebo pred odovzdaním veci zomrel, ale očakáva jej nadobudnutie až v budúcnosti.

Ustanovenie § 1610 ods. 1 NOZ (ustanovenie o tzv. odkaze cudzej veci) hovorí o prípadoch, v ktorých poručiteľ odkáže individuálne určenú vec a táto vec nepatrí do vlastníctva poručiteľa, dediča (§ 1597 NOZ) alebo odkazovníka (§ 1599 NOZ). Ničotnosť odkazu nastane iba za predpokladu, že odkázaná vec nebola vo vlastníctve poručiteľa alebo osoby zaťaženej odkazom v čase, keď nastal dedičský nápad (v práve českom okamih smrti poručiteľa).[12] Pokiaľ poručiteľ k predmetnej veci stratil vlastnícke právo a nenadobudne ho späť do času svojej smrti, platí úprava podľa § 1602 NOZ (domnienka odvolania odkazu).[13] Rovnaké ustanovenie o odkaze cudzej veci[14] je obsiahnuté aj v rakúskom ABGB (§ 662).[15] Podľa Welsera[16] sa dané ustanovenie vzťahuje najmä na prípady, keď poručiteľ odkázal vec v omyle, teda si mylne myslel, že je vlastníkom danej veci. V našom prípade je však zrejmé, že poručiteľ vie, že ešte nie je vlastníkom danej veci, a aj tak ju odkázal, lebo očakával jej nadobudnutie až v budúcnosti. Podľa Nováka[17] je možné, aby poručiteľ zriadil odkaz určitej veci, ktorá v čase zriadenia závetu nebola v jeho vlastníctve, pokiaľ sa predmetná vec stane majetkom poručiteľa v čase jeho smrti. V danom prípade sa ale táto vec nikdy nestala súčasťou majetku poručiteľa, pretože za života bol len veriteľom danej pohľadávky, z ktorej mu vyplývalo iba právo na plnenie, z ktorého mal dostať predmetnú vec. V rímskom práve bolo možné odkázať aj vec, na ktorú mal poručiteľ iba záväzkovoprávny nárok, ale nebol jej vlastníkom (prípad odkazu veci z kupnej zmluvy, ale vec nebola za života poručiteľa ešte odovzdaná).[18]

Som toho názoru, že na popísaný prípad možno uplatniť § 1610 ods. 1 vetu druhú NOZ.[19] Podľa Bílka[20] ako príklad takéhoto práva možno uviesť aj obligačný nárok.[21] Takže ak by sa poručiteľ nedožil momentu, v ktorom sa daná vec stala súčasťou jeho majetku, môžeme tvrdiť, že právo na odkaz stále trvá, ale odkazovník má len obligačný nárok, aby dlžník plnil svoje povinnosti vyplývajúce z pôvodného záväzku medzi ním a poručiteľom. Stále však platí, že dlžník musí plniť naj­prv dedičovi a až ten je následne povinný vec odovzdať odkazovníkovi. Dané platí aj s prihliadnutím na interpretačné pravidlo nachádzajúce sa v § 1494 ods. 2 NOZ, v zmysle ktorého treba závet (platí aj na odkazy) vykladať tak, aby sa čo najviac zachovala vôľa poručiteľa. Výsledkom je teda skutočnosť, že ak si dlžník vyberie, že bude plniť vec A, odkazovník sa potom, ako mu dedič (ako osoba zaťažená plnením odkazu) vec odovzdá, stane vlastníkom veci A. Ak nedôjde z akýchkoľvek dôvodov k plneniu veci A, právo na odkaz zaniká. Ak by si dlžník napr. vybral, že chce plniť vec B,[22] znamenalo by to ničotnosť odkazu.[23] Totožný výsledok by nastal aj v súčasnom českom práve, pretože poručiteľ nemá na vec A právny nárok (má nárok na plnenie alternatívnej pohľadávky), a uplatnil by sa § 1610 ods. 1 NOZ. Takže sa dá povedať, že o ničotnosti odkazu rozhoduje dlžník tým, ktorú vec si vyberie, že chce plniť.

Rovnaký následok nastane, ak poručiteľ zanechá dva odkazy, jeden osobe X a druhý osobe Y. V odkazoch určí, že zo svojej alternatívnej pohľadávky, ktorá znie na vec A a na vec B, odkazuje osobe X vec A a osobe Y vec B. Aj v danej situácii rozhodne dlžník o tom, ktorý z dvoch odkazovníkov dostane odkaz na základe toho, ktorú vec bude dedičovi plniť, druhý odkazovník nedostane nič,[24] pretože takýto odkaz je ničotný. Odkazovník nedostane nič preto, lebo poručiteľ nemá na druhú vec žiadny obligačný nárok[25] (ako veriteľ mal právo na to, aby dostal svoje plnenie, nie na to, aby dostal konkrétnu vec z tohto plnenia, pretože v predmetnom prípade mal možnosť výberu dlžník), nastane teda totožný výsledok ako v prípade uvedenom vyššie. Ak má ale v predmetných situáciách právo voľby veriteľ, toto právo prechádza jeho smrťou na dediča ako na univerzálneho nástupcu poručiteľa.[26] Finálne tak dedič rozhodne, či odkaz bude ničotný alebo či zostane v platnosti, na základe toho, ktorú vec dlžníkovi určí, že má plniť. Týmto výberom taktiež rozhodne o tom, v prípade, že boli ustanovení viacerí odkazovníci z jedného alternatívneho záväzku, ktorému z odkazovníkov zostane platný odkaz.

Odkaz alternatívnej pohľadávky

Väčší problém ale nastáva v situácii, keď poručiteľ odkáže svoju alternatívnu pohľadávku ako celok, a síce buď jedným odkazom, alebo viacerými odkazmi viacerým osobám rovným dielom. Na danú situáciu sa už bude vzťahovať úprava § 1612 NOZ a nasl. Napr. ak osobe X odkáže celé plnenie A a osobe Y odkáže celé plnenie B z jednej alternatívnej pohľadávky.[27] Takáto situácia sa už neposudzuje ako odkaz konkrétnej veci, ale ako odkaz pohľadávky samotnej. Preto je dôležité správne vyložiť slová, ktoré poručiteľ použil pri zriadení odkazu, aby sa dalo určiť, o aký druh odkazu ide.[28]

Podľa prevládajúcej rímskoprávej mienky musel dedič[29] jednej osobe postúpiť svoju žalobu na danú pohľadávku a osobe druhej zaplatiť hodnotu pohľadávky v peniazoch.[30] Výsledok teda už nebol taký, že odkazovníkom bola len jedna osoba, lebo odkaz druhej osoby bol ničotný,[31] ale právo na odkaz patrilo všetkým odkazovníkom. Pri tomto druhu odkazu[32] sa v Ríme neuplatnil postup,[33] v zmysle ktorého by všetci spoluodkazovníci nadobúdali odkaz spolu po­dľa výšky svojich podielov[34] (ako pri odkaze vindikačnom),[35] ale osoba zaťažená odkazom vždy plnila pohľadávku iba jednému odkazovníkovi, ostatní spoluodkazovníci mali len nárok na zaplatenie peňažnej hodnoty pohľadávky.[36]

Uvedené riešenie v českom práve uplatniť nemožno, pretože NOZ neobsahuje takúto osobitnú úpravu (predmetné riešenie by sa uplatnilo, keby boli vymedzené určité podiely medzi spoluodkazovníkmi. Pozri bližšie § 1628 ods. 2 NOZ.). Preto bude v súčasnosti výsledok taký, že ak k jednej pohľadávke budú ustanovení viacerí odkazovníci rovnakým dielom (aj keď k iným plneniam z jednej alternatívnej pohľadávky), dedič im musí všetkým zmluvou postúpiť danú pohľadávku.[37] Podľa § 1612 NOZ tento záväzok bude ďalej existovať ako záväzok nedeliteľný alebo deliteľný, závisí podľa predmetu plnenia alternatívnej pohľadávky (viď § 1868 a nasl. NOZ).

Že sa uplatní daný postup (teda fakt, že k jednému predmetu odkazu vystupujú viacerí odkazovníci ako spoluodkazovníci), potvrdzuje aj samotná úprava § 1628 NOZ, ktorá pojednáva o uvoľnenom podiele pri viacerých odkazovníkoch. V ods. 1 predmetného ustanovenia sa píše, že ak boli ustanovení k jednému predmetu viacerí spoluodkazovníci bez určenia podielov a nebol určený náhradník, pribudne uvoľnený podiel pomerne ostatným odkazovníkom,[38] takže sa medzi nimi vytvára vzťah kvázi ako medzi podielovými spoluvlastníkmi. Analogicky[39] môžeme tento postup použiť aj na zodpovedanie našej otázky, ako postupovať, keď k jednej pohľadávke boli ustanovení dvaja odkazovníci bez určenia podielov. Takže ak k tomu istému individuálne určenému predmetu odkazu sú ustanovení viacerí odkazovníci, vždy sa uplatní režim spoluodkazovníkov podľa výšky ich podielov na danom predmete odkazu (režim ako pri podielových spoluvlastníkoch).

Výsledok, že dedič musí plniť všetkým odkazovníkom z tej istej pohľadávky, platí aj pri záväzkoch solidárnych.[40] Ide o prípad, kedy poručiteľ mal solidárnych dlžníkov A a B z jedného záväzku. Odkazom ustanovil, aby jeho dedič: „vyplatil C to, čo mi dlhuje A, a taktiež, aby vyplatil D to, čo mi dlhuje B“. Aj v tejto situácií ide o odkaz pohľadávky a dedič bude povinný postúpiť pohľadávku obom odkazovníkom, no s jediným rozdielom, a síce, že keď poručiteľ za života odpustil dlh jednému zo svojich solidárnych dlžníkov, odkazy budú neplatné pre všetkých ostatných odkazovníkov.[41]

Záver

Je vždy kľúčové zistiť, či poručiteľ zanechal daný odkaz ako odkaz určitej veci alebo ako odkaz pohľadávky. Ak poručiteľ odkáže individuálne určenú vec, ktorú má v budúcnosti získať z alternatívneho záväzku, odkaz bude platný iba v prípade, že dlžník bude plniť práve túto vec. Ak nedôjde k plneniu tejto konkrétnej veci, odkaz zanikne. Ak sa však odkážu rôzne plnenia z rovnakej alternatívnej pohľadávky viacerým odkazovníkom, právo na odkaz zostáva platné pre všetkých odkazovníkov a dedič, potom ako mu svoj záväzok splní dlžník, musí vždy plniť všetkým odkazovníkom. Nesmierne dôležitým preto bude vykladať dané odkazy (slová, ktoré poručiteľ pri zriadení odkazu použil) vždy v súvislosti s § 1494 ods. 2 NOZ.

• Štítky:
• 2021